Svätý Otec František ustanovil 3. cezročnú nedeľu Nedeľou Božieho slova. Tak ako sme vám avizovali, budeme pred každou nedeľou umiestňovať na našom webe nedeľné evanjelium spolu s vybraným citátom z Denníčka sv. Faustíny a krátkym zamyslením vdp. farára Jozefa Kozáka.
Evanjelium podľa Marka − Mk 1, 14-20
Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“
Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.
Svätá Faustína vo svojom Denníčku napísala:
„Raz som bola s jednou svojou sestrou na plese. Keď sa všetci najlepšie zabávali, moja duša prežívala vnútorné [muky]. Vo chvíli, keď som začala tancovať, zrazu som zbadala vedľa seba Ježiša. Ježiša umučeného, obnaženého, celého pokrytého ranami. Povedal mi tieto slová: – Dokedy ťa budem ešte trpieť a dokedy ma budeš zavádzať? V tom okamihu stíchla ľúbezná hudba, spoločnosť, v ktorej som sa nachádzala, mi zmizla z očí, zostal iba Ježiš a ja … prosila som Pána, aby mi ráčil dať poznať, čo mám ďalej robiť.
Vtom som začula slová: – Ihneď odcestuj do Varšavy, tam vstúpiš do kláštora. Vstala som od modlitby, odišla domov a zariadila potrebné veci. Nakoľko som mohla, zverila som sa sestre s tým, čo sa odohralo v mojej duši. Prosila som ju, aby sa za mňa rozlúčila s rodičmi, a len tak, v jedných šatách, bez ničoho, pricestovala som do Varšavy” (Den. 9-10).
A ty? Máš vo svojom živote odvahu nasledovať milosrdného Ježiša?
Vieš o tom, že jeho vôľa pre teba je samou láskou a milosrdenstvom?
K čomu ťa dnes Boh pozýva? Povedz mu úprimne o tom, čo sa ukrýva v tvojom srdci. On počúva.
***
Asi som sa veľmi nezmenil. V detstve to bola televízia. Sedel som pred obrazovkou, sledoval jednu rozprávku za druhou a na každé mamine slovo som vždy odpovedal tu známu frázu: „Počkaj ešte chvíľku, už len dopozerám…“
V puberte ma to neopustilo. Po každej mojej vylomenine v škole či na ulici, či po zlej známke v žiackej knižke som tiež sľuboval zmenu. Že to už bolo naozaj poslednýkrát, čo som si nevybral dobrú partiu, správnu knihu…, ale že už teraz vskutku vykročím iba na dobrú cestu.
Potom prišiel čas spovedí z vlastných rozhodnutí, bez nabádania rodičov, ale aj tam to nebolo iné. Mesiac, čo mesiac som v slovách ľútosti vravel: „Polepšiť sa sľubujem!“ Ale nikdy pred ďalšou spoveďou som to zlepšenie nebadal…
Aj teraz ako dospelý a kňaz prichádzam pred bohostánok, premýšľam o svojom živote a neraz si vravím: „Veď ja Bohu hovorím to, čo som kedysi vravel mame: „Počkaj ešte chvíľku, už len toto prejde a bude dobre.“
A nič sa nedeje. Prejde jedno, prejde druhé a ja sa akosi nedvíham. Zostávam zahľadený do svojich plánov a predstáv a roky života mi len tak utekajú…
Ježiš dnes v evanjeliu vraví: „Naplnil sa čas!“ Už sa nedá nič odkladať na potom. Teraz si vyber a kráčaj… Počúvajúc tieto slová, rezonujú mi veľmi silno v srdci i mysli. Akoby všetko ostatné, čo zaznelo, išlo bokom. Nepočujem nič iné len to: Naplnil sa čas! Bojujem sám v sebe – na jednej strane ma chytá panika, na strane druhej vidím v tých slovách opätovný prejav lásky.
Jedna myšlienka strieda druhú. Čo teraz? Som stratený, lebo som tú svoju premenu odkladal? Lebo som vždy mal niečo „dôležitejšie“? Už mi Ježiš – futbalovým slovníkom – odpískal skutočne koniec zápasu?
Nepodlieham však zlým myšlienkam. Hľadím na obraz Milosrdného Ježiša a na um mi prichádzajú úplne iné podnety. Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním. Boh neláme palicu. Lanami lásky nás priťahuje k sebe. A tak to: Naplnil sa čas!, mi neznie v ušiach ako: už som skončil, premeškal premenu. Ale ako: už je rad na mňa. Teraz Ježiš oslovuje mňa osobne… Počujem to? Som ochotný a pripravený vstať zo zabehnutých životných chodníčkov, zanechať doterajší spôsob života (vzťahy a ciele), aby som žil niečo väčšie a večné?
Čo najčastejšie odkladám? Čo ma v tichu modlitby pozýva Boh zanechať? K čomu ma pozýva?
Vdp. Jozef Kozák
