Mnohí z Ježišových učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“ Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6, 60-69).
Raz som veľmi túžila pristúpiť k svätému prijímaniu, ale mala som isté pochybnosti a nepristúpila som. Strašne som preto trpela. Mala som pocit, že mi srdce pukne od bolesti. Pohrúžila som sa do práce, plná horkosti v srdci. Odrazu stál pri mne Ježiš. Povedal: – Dcéra moja, nevynechávaj sväté prijímanie, iba vtedy, keď dobre vieš, že si ťažko zhrešila. Okrem toho nech ťa nič neodradí, žiadne pochybnosti, od toho, aby si sa spojila so mnou v mojom tajomstve lásky. Tvoje malé chyby sa stratia v mojej láske ako steblo slamy, vhodené do veľkého ohňa. Pamätaj si, že ma veľmi zarmucuješ, keď ma neprijímaš vo svätom prijímaní (Den. 156).
➡ Tvoje malé chyby sa stratia v mojej láske ako steblo slamy, vhodené do veľkého ohňa. Verím tomuto Ježišovmu uisteniu?