Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš (Mt 16, 13-20).

Píš o mojej dobrotivosti, čo ti príde na myseľ. Odpovedala som: „Ako to, Pane, a ak napíšem priveľa?” Pán mi odpovedal: – Dcéra moja, ani keby si hovorila naraz všetkými jazykmi ľudskými aj anjelskými, ani tak by si nepovedala priveľa, ale naopak, len čiastočne by si oslávila moju dobrotivosť – moje nesmierne milosrdenstvo. Môj Ježišu, sám vkladaj slová do mojich úst, aby som ťa mohla dôstojne zvelebovať. – Dcéra moja, buď pokojná, rob, čo ti kážem. Tvoja myseľ je spojená s mojou mysľou, tak píš, čo ti príde na um. Si sekretárkou môjho milosrdenstva. Vybral som ťa do tohto úradu v tomto i budúcom živote. Tak to chcem napriek všetkým protivenstvám, ktoré ti prídu do cesty, vedz, že moje zaľúbenie sa nezmení. V tej chvíli som sa hlboko ponížila pred Božou velebou. No čím viac som sa pokorovala, tým viac ma prenikala Božia prítomnosť… (Den. 1605).

➡ Milosrdenstvo Božie, nepreskúmateľné žiadnym rozumom, ľudským ani anjelským – dôverujem ti!