Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými“ (Lk 13, 22-30).

Moja láska ti dá silu a odvahu, akú potrebuješ v týchto veciach (Den. 229).

Ježišu môj, drž si ma pri sebe, pozri, aká som slabá. Sama neurobím dopredu ani krok. Ježišu, musíš byť stále pri mne ako matka pri slabom dieťati – ba ešte viac (Den. 264).

➡ Koľko krokov som už v živote spravil bez Ježiša? Ježišu môj, drž si ma pri sebe, pozri, aký som slabý…