Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene (Jn 20, 19-31).
Z Denníčka sv. sestry Faustíny:
Dcéra moja, – hovoril Ježiš – dívaj sa do priepasti môjho milosrdenstva a vzdávaj môjmu milosrdenstvu chválu a česť. Urob to takto – vezmi všetkých hriešnikov celého sveta a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva. Túžim sa dávať dušiam, túžim po dušiach, dcéra moja. V deň môjho sviatku – na sviatok milosrdenstva – prejdeš celý svet a budeš privádzať zomdlené duše k prameňu môjho milosrdenstva. Ja ich vyliečim a posilním (Den. 206).
Túžim, aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát… Sviatok milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil na prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva (Den. 699).
„Ó, ako vrúcne túžim“ – písala sv. Faustína – , „aby duše vedeli o sviatku milosrdenstva“ (Den. 505).
➡ Aká je moja odpoveď? Pripravujem si srdce na tie veľké milosti? Verím Ježišovi, že aj mne chce darovať tú najväčšiu milosť, t. j. úplné odpustenie vín a trestov?
Vynasnažím sa, aby som dnešný deň prežil v dôvere k Ježišovi a z lásky k nemu preukázal blížnemu milosrdenstvo slovom, skutkom alebo modlitbou.
Záverečná modlitba:
Môj milosrdný Ježišu, ďakujem ti, že sa mi v každom okamihu prihováraš! Som taký vzácny v tvojich očiach! Dnes ťa chcem nanovo pozvať do svojho života. Pozývam ťa i do svojho srdca, do svojej rodiny, do vzťahov a do všetkého, čo tvorí môj každodenný život, aby si mocou svojej víťaznej lásky mohol vo mne a prostredníctvom mňa pôsobiť tak, ako po tom túžiš! Odovzdávam ti svoje slabosti, choroby, biedu i hriechy, z ktorých ma chceš oslobodiť. Mária, matka môjho vzkrieseného Pána, veď ma!
Svätá sestra Faustína, oroduj za mňa, lebo tak ako ty, chcem oslavovať nekonečné Božie milosrdenstvo v živote, v hodine smrti i v zmŕtvychvstaní – večne (porov. Den. 697).
