Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli (Lk 9, 28-36).
Počas svätej omše som videla maličkého Ježiška v kalichu. Povedal mi: – Tak prebývam v tvojom srdci, ako ma vidíš v tomto kalichu (Den. 1820).
Dnes pozývam Ježiša do svojho srdca ako lásku. Ty si láska sama. Celé nebo sa od teba zapaľuje a napĺňa sa láskou. A tak moja duša dychtí po tebe ako kvet po slnku. Ježišu, príď rýchlo do môjho srdca, lebo vidíš, že tak ako kvet baží po slnku, tak moje srdce dychtí po tebe. Otváram kalich svojho srdca, aby som prijala tvoju lásku (Den. 1808).
➡ Spolu so sv. Faustínou pozvem Ježiša do môjho srdca. Komu dnes preukážem svoju lásku?
