Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“ A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil (Mk 4, 26-34).
Začínam deň bojom a bojom ho aj končím. Sotva prekonám jednu ťažkosť, hneď musím bojovať s desiatimi ďalšími (Den. 606).
Dieťa moje, život na zemi je boj, veľký boj o moje kráľovstvo. Neboj sa však, lebo nie si sama. Ja ťa vždy posilňujem, tak sa opri o moje rameno a bojuj, ničoho sa neboj . Vezmi nádobu dôvery a načieraj z prameňa života nielen pre seba, ale mysli aj na iné duše, zvlášť na tie, ktoré nedôverujú mojej dobrotivosti (Den. 1488).
➡ Ježiš ma uisťuje, že nikdy nie som sám. Dnes si budem viac uvedomovať jeho prítomnosť.