Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“ Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“ Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“ A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu (Mt 4, 1-11).

V noci ma opäť navštívila jedna duša. Už som ju raz videla. Tá duša ma neprosila o modlitbu. Vyčítala mi, že kedysi som bola veľmi márnomyseľná a pyšná, a teraz sa tak prihováram za iných, a ešte aj teraz mám niektoré chyby. Odpovedala som, že bola som veľmi pyšná a márnomyseľná, ale už som sa vyspovedala, vykonala som pokánie za svoju hlúposť a teraz dôverujem dobrote môjho Boha. Ak ešte upadám, tak skôr nevedomky a nikdy nie úmyselne, hoci aj v najmenšej veci. Táto duša mi však začala robiť výčitky, prečo nechcem uznať jej veľkosť, „akú mi vzdávajú všetci, za moje veľké činy, prečo mi ty jediná nevzdávaš slávu?” Vtom som zbadala, že tou postavou je satan, a povedala som: „Bohu samotnému patrí sláva, choď preč, satan!” V tom okamihu tá duša padla do strašnej priepasti, nepochopiteľnej, neopísateľnej. Povedala som tej úbohej duši, že o tom poviem celej Cirkvi (Den. 520).

➡ Dokážem sa priznať k svojim slabostiam a chybám? Nesústredím sa príliš na svoje poklesky?