Duša zamilovaná do Boha a doňho ponorená pristupuje k svojim povinnostiam s tým istým postojom ako k svätému prijímaniu. Najjednoduchšiu činnosť vykonáva veľmi starostlivo, vediac, že Boh na ňu hľadí s láskou, neznepokojuje sa, keď sa po čase ukáže, že nejaká vec sa menej vydarila. Zostáva pokojná, lebo vo chvíli, keď ju robila, robila čo bolo v jej silách. (Den. 890).