Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!



Pápeži o svätej Sestre Faustíne

- Ján Pavol II.
- Benedikt XVI.

Ján Pavol II.:

 

Ján Pavol II
„Pozdravujem ťa, Sestra Faustína. Odo dneška ťa bude Cirkev nazývať blahoslavenou... Faustína, aká podivuhodná bola tvoja cesta! Kto by si pomyslel, že práve teba – chudobnú dcéru mazovieckého poľského ľudu – si vyberie Kristus, aby si svetu pripomenula pravdu o veľkom Božom tajomstve milosrdenstva. Toto tajomstvo sa stalo prorockým volaním vo svete, v Európe. Veď tvoje posolstvo o Božom Milosrdenstve sa narodilo akoby deň pred strašnou katastrofou 2. svetovej vojny. Určite by si bola prekvapená, keby si na zemi mohla zakúsiť, čo tvoje posolstvo znamenalo pre trpiacich v tej strašnej dobe pohŕdania, a ako sa rozšírilo po celom svete. Hlboko veríme, že dnes už v Bohu vidíš plody svojho posolstva na zemi. Dnes pri samom Prameni zakúšaš, kto je tvoj Kristus: dives in misericordia. „Cítim dobre,” napísala Sestra Faustína vo svojom Denníčku, „že moje poslanie sa neskončí so smrťou, ale sa začne.” A tak sa aj stalo. Posolstvo Sestry Faustíny trvá a prináša udivujúce plody. Akým podivuhodným spôsobom si jej úcta k Milosrdnému Ježišovi razí vo svete cestu a získava si toľko ľudských sŕdc! Je to rozhodne znamenie čias - znamenie nášho 20. storočia. Bilancia tohto končiaceho sa tisícročia, okrem výsledkov, ktoré mnohokrát prevýšili predchádzajúce epochy, obsahuje aj hlboký strach z budúcnosti. Kde teda, ak nie v Božom Milosrdenstve, nájde svet záchranu a svetlo nádeje?”
Rím, 18. apríla 1993 - blahorečenie Sestry Faustíny

 

„Odovzdajte budúcim generáciám posolstvo o Božom Milosrdenstve, ktorému sa zapáčilo toto miesto, a na ktorom sa zjavilo svetu. Na konci dvadsiateho storočia je zrejmé, že svet potrebuje toto posolstvo väčšmi než kedykoľvek predtým. Zaneste ho novému storočiu ako kvas nádeje a záruku spásy.”
Krakov – Blonia, 15. júna 1999

„Obraciam svoj zrak na Sanktuárium v Lagievnikách a ďakujem Bohu, že si vyvolil krakovskú Cirkev za mimoriadneho svedka svojho milosrdenstva. Prosím vás, bratia a sestry, zaneste milosrdenstvo každému, kto ho potrebuje. Buďte apoštolmi Božieho Milosrdenstva. Buďte nimi teraz i v novom tisícročí. Nech vám Boh žehná.“
Krakov – Blonia, 15. júna 1999

„Dnes zakúšam naozaj veľkú radosť, že celej Cirkvi môžem ukázať život a svedectvo Sestry Faustíny Kowalskej ako Boží dar pre dnešnú dobu. Božia prozreteľnosť zariadila, že život tejto pokornej dcéry poľskej zeme bol úzko spojený s dejinami 20. storočia, ktoré sa nedávno skončilo. Kristus jej zveril svoje posolstvo milosrdenstva v rokoch medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Kto si pamätá na udalosti tých rokov, kto bol ich svedkom, zúčastnil sa ich a zakúsil strašné utrpenie spôsobené miliónom ľudí, vie veľmi dobre, ako veľmi sme toto posolstvo potrebovali.
Ježiš povedal Sestre Faustíne: Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa s dôverou neobráti na moje milosrdenstvo (Den. 300). Práve poľská rehoľná sestra sa pričinila o to, že toto posolstvo bude navždy úzko spojené s 20. storočím, ktoré uzatvára druhé tisícročie a je mostom k tretiemu. Nie je to nové posolstvo, ale môžeme ho považovať za dar mimoriadneho osvietenia, ktoré nám umožňuje lepšie prežívať evanjelium Veľkej noci a niesť ho ako lúč svetla našim súčasníkom. Čo nám prinesú nastávajúce roky? Aká bude budúcnosť človeka na zemi? Nie je nám dané vedieť to. Je však isté, že napriek ďalším úspechom nebudú, žiaľ, chýbať ani bolestné skúšky. Ale svetlo Božieho Milosrdenstva, ktoré Boh chcel nanovo zveriť svetu skrze charizmu Sestry Faustíny, bude osvetľovať ľudské cesty v treťom tisícročí.“
Rím, 30. apríla 2000 - svätorečenie Sestry Faustíny

„Svätorečenie Sestry Faustíny je mimoriadne presvedčivé. Týmto svätorečením chcem dnes odovzdať posolstvo milosrdenstva novému tisícročiu. Odovzdávam ho všetkým ľuďom, aby sa učili poznávať skutočnú tvár Boha i skutočnú tvár človeka.”
Rím, 30. apríla 2000

„Ako veľmi potrebuje dnešný svet Božie milosrdenstvo! Zo všetkých kontinentov sa z hlbín ľudského utrpenie vznáša volanie o milosrdenstvo. Tam, kde vládne nenávisť a túžba po pomste, kde vojna prináša bolesť a smrť nevinným, tam je potrebná milosť Božieho milosrdenstva, ktorá utišuje ľudskú myseľ i srdce a prináša pokoj. Tam, kde chýba úcta k životu a ľudskej dôstojnosti, tam je potrebná milosrdná Božia láska, lebo v jej svetle vidíme neobyčajnú hodnotu každej ľudskej bytosti. Svet potrebuje milosrdenstvo, aby vo svetle pravdy skoncoval s nespravodlivosťou. Preto v tomto sanktuáriu chcem dnes slávnostne zasvätiť svet Božiemu Milosrdenstvu. Konám tak s vrúcnou túžbou, aby sa posolstvo o milosrdnej Božej láske, ktoré tu bolo ohlásené prostredníctvom Sestry Faustíny, dostalo ku všetkým obyvateľom zeme a naplnilo ich srdcia nádejou. Nech sa toto posolstvo šíri z tohto miesta do celej našej milovanej vlasti i do celého sveta. Nech sa spĺňa záväzné prisľúbenie Pána Ježiša, že odtiaľ má vyjsť iskra, ktorá pripraví svet na jeho posledný príchod (porov. Den. 1732). Treba roznecovať túto iskru Božej milosti. Treba odovzdávať svetu oheň milosrdenstva. V Božom milosrdenstve nájde svet pokoj a človek šťastie! Túto úlohu zverujem vám, drahí bratia a sestry, Cirkvi v Krakove, v Poľsku a všetkým ctiteľom Božieho Milosrdenstva, ktorí sem budú prichádzať z Poľska i z celého sveta. Buďte svedkami Milosrdenstva!”
Krakov, 17. augusta 2002

„Cirkev sa od svojho vzniku hlási k tajomstvu kríža a zmŕtvychvstania, učí o Božom milosrdenstve, ktoré je zárukou nádeje a prameňom spásy človeka. Avšak dnes je vyzvaná na to, aby hlásala svetu toto posolstvo. Nemôže túto úlohu zanechať, keďže ju na to vyzýva sám Boh svedectvom sv. Sestry Faustíny. Vybral si na to našu dobu. Možno preto, že dvadsiate storočie sa napriek očividným úspechom v mnohých oblastiach zvlášť vyznačovalo tajomstvom neprávosti. S dedičstvom dobra, ale aj zla sme vstúpili do nového tisícročia. Pred ľudstvom sa otvárajú nové perspektívy rozvoja a zároveň nové nebezpečenstvá. Človek často žije tak, akoby Boha nebolo. Privlastňuje si Stvoriteľovo právo zasahovať do tajomstva ľudského života. Snaží sa rozhodovať o jeho bytí, genetickými manipuláciami vymedzovať jeho podobu a nakoniec určovať hranicu smrti. Odmietaním Božích zákonov a morálnych zásad sa otvorene stavia proti rodine. Rôznymi spôsobmi sa snaží udusiť Boží hlas v ľudských srdciach; samého Boha chce urobiť veľkým neprítomným v kultúre a spoločenskom vedomí národov. Tajomstvo neprávosti sa ustavične dostáva do sveta, v ktorom žijeme. Človek zakúša toto tajomstvo a prežíva strach z budúcnosti, strach pred prázdnotou, pred utrpením a zničením. Možno práve preto, svedectvom skromnej rehoľnej sestry z Lagievník, Kristus vstupuje do našich čias, aby jednoznačne poukázal na prameň uspokojenie a nádeje, ktorý je vo večnom milosrdenstve Boha. Je veľmi potrebné, aby jeho posolstvo o milosrdnej láske zaznelo novou silou. Svet potrebuje túto lásku. Prišiel čas, aby sa Kristovo posolstvo dostalo ku všetkým. Predovšetkým k tým, ktorí svoje človečenstvo a dôstojnosť strácajú v mystérium iniquitatis. Prišiel čas, aby posolstvo o Božom Milosrdenstve vzbudilo v ľudských srdciach nádej a stalo sa počiatkom novej civilizácie – civilizácie lásky. Cirkev chce neúnavne a zanietene hlásať toto posolstvo slovom, ale aj horlivým praktizovaním milosrdenstva.”
Krakov, 18. augusta 2002

„Ak spomínam Sestru Faustínu a kult milosrdného Krista, ktorý rozšírila, robím to preto, lebo aj ona patrí do našich čias. Žila v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia a zomrela pred druhou svetovou vojnou. Práve v tom čase jej bolo zjavené tajomstvo Božieho milosrdenstva a to, čo prežila, zaznamenala vo svojom Denníčku. Tým, ktorí prešli skúškami druhej svetovej vojny, sa slová napísané v Denníčku svätej Faustíny javia ako zvláštne evanjelium Božieho milosrdenstva v perspektíve dvadsiateho storočia. Ľudia tohto storočia posolstvu porozumeli. Pochopili ho v dramatickej kumulácii zla, ktoré priniesla druhá svetová vojna a ukrutnosti totalitných systémov. Akoby Kristus chcel zjaviť, že mierou vymedzenou zlu, je v konečnom dôsledku Božie milosrdenstvo. V Božom milosrdenstve je, samozrejme, obsiahnutá aj spravodlivosť, no nie je konečným slovom Božieho plánu v dejinách sveta, obzvlášť v dejinách človeka. Boh vždy dokáže vyťažiť zo zla dobro, Boh chce, aby všetci boli spasení a dospeli k poznaniu pravdy (porov. 1 Tim 2, 4) – Boh je láska (porov. 1 Jn 4, 8). Ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus, ako sa zjavil Sestre Faustíne, je zvláštnym zjavením tejto pravdy (...). Akoby Kristus chcel prostredníctvom nej (Sestry Faustíny) povedať: Zlo definitívne nezvíťazí!”
Pamäť a identita, s. 59-60

Benedikt XVI.:

 

Benedikt XVI.
„Tajomstvo milosrdnej lásky Boha bolo v centre pontifikátu môjho ctihodného predchodcu. Uznal on duchovnú skúsenosť skromnej rehoľnice sv. Faustíny Kowalskej. Slová, ktoré povedal pri posvätení nového Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakove v roku 2002, boli syntézou jeho náuky. Povedal vtedy, že úcta k Božiemu Milosrdenstvu nie je nejakou druhoradou pobožnosťou, ale integrálnou súčasťou viery a modlitby kresťana.”
Rím, 23. apríla 2006

 

„Navštívil som aj Sanktuárium Božieho Milosrdenstva v Lagievnikách, kde som zdôraznil, že len Božie milosrdenstvo osvetľuje tajomstvo človeka. V kláštore pri sanktuáriu, v ktorom som kontemploval rany zmŕtvychvstalého Krista, Sestra Faustína Kowalská dostala posolstvo dôvery pre ľudstvo, posolstvo o Božom Milosrdenstve, ktorého interpretátorom sa stal Ján Pavol II. Toto posolstvo je skutočne hlavným posolstvom pre naše časy: Milosrdenstvo ako Božia moc, ako Božia miera vymedzená zlu celého sveta.”
Rím, 11. júna 2006

 


Späť na začiatok