Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!



Kongregácia Sestier Matky Božieho Milosrdenstva

Zakladateľky Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva

„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mk 2, 17)

Matka Terézia Eva Potocká (1814 - 1881)

„Či je to malá vec zachrániť jednu dušu?”

 

Matka Terézia Eva PotockáNarodila sa 22. októbra 1814 vo Varšave ako dcéra kniežaťa Antona Sulkowského a Evy rod. Kickej. Po predčasnej smrti matky ju aj jej súrodencov vychovával otec na zámku v Rydzyne. V roku 1838 sa vydala za Vladislava Potockého. Ich sedemnásťročné manželstvo však bolo bezdetné. Po manželovej smrti sa rozhodla zasvätiť sa Bohu a starať sa o morálne zanedbané dievčatá. Na odporúčanie duchovného vodcu Zygmunta Goliana spolu s dvoma spoločníčkami vycestovala do Laval vo Francúzsku, aby sa naučila výchove morálne zanedbaných dievčat a žien. Po skrátenom noviciáte pri obliečke dostala rehoľné meno Terézia. Z Laval si priniesla rehoľné predpisy a smernice pre vedenie apoštolátu v novej, nezávislej kongregácii v Poľsku. Na pozvanie arcibiskupa Zygmunta Szczesnego Feliňského prevzala Dom útočišťa pre dievčatá vo Varšave na ul. Žytnej, ktorý bol 1. novembra 1862 posvätený. Tento deň bol prijatý ako dátum vzniku kongregácie. V roku 1867 sa sestry starali už o 50 dievčat. V roku 1868 matka Potocká otvorila kláštor kongregácie v Krakove a plánovala otvoriť ďalší v Derdách, ale po dlhej chorobe zomrela 16. júla 1881 vo Vilanove pri Varšave.
 

Matka Terézia Rondeau (1793 – 1866)

„Zvelebujem všetky Božie vlastnosti, skláňam sa pred jeho veľkosťou, mocou, spravodlivosťou. (...) Milosrdenstvo ma však uchvacuje viac než iné Božie vlastnosti.“

 

Matka Terézia RondeauNarodila sa 6. októbra 1793 v Laval vo Francúzsku. Pochádzala z hlboko veriacej rodiny. Pod vplyvom svojho spovedníka o. Jána Chanon SJ sa rozhodla pracovať s morálne zanedbanými dievčatami. Mala vtedy iba 25 rokov. Keďže v tejto práci nemala žiadne skúsenosti, vycestovala do Bordeaux, kde už existoval Dom Milosrdenstva. Tu skončila noviciát, zložila súkromne sľuby a vrátila sa do Laval, a tam založila nový dom pre morálne zanedbané dievčatá a ženy, nezávislý od Bordeaux. Počas jej života sestry neskladali večné sľuby, ale každý rok si ich obnovovali pred spovedníkom v spovednici. Zomrela 16. júla 1866 v Laval. Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva ju uznala za svoju spoluzakladateľku.
 

Svätá Sestra Faustína Kowalská (1905 – 1938)

„Túžim sa celá premeniť na Tvoje milosrdenstvo.“ (Den. 163)

 

Svätá Sestra Faustína KowalskáSvätá Sestra Faustína, Helena Kowalská, známa vo svete ako Apoštolka Božieho Milosrdenstva, sa narodila 25. augusta 1905 roku v dedinke Glogowiec, farnosť Šwinice Warckie, neďaleko Lodže. Bola tretia z desiatich detí chudobných roľníkov Mariany a Stanislava Kowalských. Rodičia jej odovzdali živú vieru v Boha prítomného vo svete i v druhých ľuďoch. Základnú školu navštevovala necelé tri roky (1917-1920). Už v rannom detstve snívala o rehoľnom živote.V júli 1924, vedená vnútorným vnuknutím, Helena Kowalská odišla do Varšavy, aby mohla uskutočniť svoje rehoľné povolanie. Rok pracovala u Aldony Lipšycovej v Ostrówku, obec Klembów pri Varšave, aby si zarobila peniaze na výbavu. 1. augusta 1925 Helena Kowalská vstúpila do Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. Postulát absolvovala vo Varšave v kláštore kongregácie na ul. Žytniej 3/9. Po niekoľkomesačnom pobyte vo Varšave, Helena Kowalská odišla do noviciátu v Krakove. 30. apríla 1926 mala obliečku, na ktorej dostala habit a nové meno - sestra Mária Faustína . Po dvojročnom noviciáte, 30. apríla 1928, zložila dočasné sľuby, ktoré si obnovovala počas nasledujúcich piatich rokov. 1. júna 1933 zložila v Krakove večné sľuby, a na Veľký štvrtok 1934 napísala úkon, v ktorom obetovala svoj život za hriešnikov, najmä za tých, ktorí pochybovali o Božom milosrdenstve.
Počas formácie v noviciáte a potom v rehoľnom živote, Sestra Faustína vykonávala rôzne druhy prác, bola kuchárkou, záhradníčkou a vrátničkou vo Varšave, Plocku, Vilniuse a Krakove. Tejto jednoduchej, nevzdelanej, ale Bohu bezhranične dôverujúcej rehoľníčke, zveril Pán Ježiš posolstvo o Božom milosrdenstve pre celý svet. „Posielam ťa k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom. Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a privinúť k svojmu milosrdnému srdcu (Den. 1588) . Vo Vilniuse sa zistilo, že má pľúcnu tuberkulózu, ktorá postupom času zasiahla všetky vnútorné orgány, spôsobovala jej veľké utrpenie a nakoniec zapríčinila smrť. Zomrela v krakovskom kláštore kongregácie 5. októbra 1938 a bola pochovaná na kláštornom cintoríne. Svätý Otec Ján Pavol II. ju 18. apríla 1993 vyhlásil za blahoslavenú a 30. apríla 2000 ju v Ríme svätorečil. Svätá Sestra Faustína svojím životom a poslaním obohatila duchovnosť a apoštolát kongregácie. Preto bola dňa 25. augusta 1995 v Krakove uznaná za duchovnú spoluzakladateľku rehole.

 


Späť na začiatok