Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!



Duchovnosť svätej Sestry Faustíny

Portrét a relikvia sv. Sestry Faustíny

„Duchovnosť Sestry Faustíny je veľmi „zdravá”, lebo na jednej strane chráni pred svätuškárstvom (čiže sústredením kresťanského života len na modlitbu), tým, že prikazuje konať skutky milosrdenstva, a na druhej - predchádza praktickému horizontalizmu, (ktorý by chcel náboženstvo vtesnať len do charitatívnej pomoci), lebo vyžaduje živý kontakt s Bohom.“ Kard. František Macharski

Jadrom posolstva o Božom Milosrdenstve, ktoré Pán Ježiš odovzdal prostredníctvom sv. Sestry Faustíny je najkrajšie tajomstvo našej viery: tajomstvo Božieho milosrdenstva. V škole Sestry Faustíny môžeme teda nadobudnúť spravné vedomosti na tému najťažšieho predmetu, ktorým je umenie žiť v duchu detskej dôvery voči Pánu Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Základom tejto duchovnosti je poznanie a kontemplácia tajomstva Božieho milosrdenstva v dennom živote, pokrmom a silou je láska k Eucharistii, istotou - poslušnosť Cirkvi, posilou a vzorom - úcta k Matke Božieho Milosrdenstva.

Poznávanie a kontemplácia tajomstva Božieho milosrdenstva v dennom živote

Túžba poznať Boha je vložená do prirodzenosti človeka, lebo bol stvorený na jeho obraz a podobu (Gn 1, 26). Boh napĺňa túto túžbu ľudského srdca, lebo ako píše sv. Pavol: „Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo, - možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí” (Rim 1, 20). Takéto poznanie Boha - na základe viditeľných diel - je dostupné každému človeku používajúcemu rozum.

Kresťania sú však darom viery uschopnení hlbšie poznať Boha. Pán Ježiš hovoril Sestre Faustíne: „Poznávaj Boha rozjímaním o jeho vlastnostiach.“ (Den. 30). „Pochopila som, - napísala - že najväčšou vlastnosťou je láska a milosrdenstvo. Ono spája stvorenie so Stvoriteľom. Najväčšiu lásku a priepasť milosrdenstva poznávam vo vtelení Slova, v jeho vykúpení. Poznala som, že táto vlastnosť je v Bohu najväčšia” (Den. 180). Práve táto Božia vlastnosť - jeho nepochopiteľné milosrdenstvo - je v samotnom centre duchovnosti Sestry Faustíny.

K poznaniu tohto tajomstva našej viery - ako každého iného - uschopňuje človeka dar Ducha Svätého udeľovaný pri svätom krste, ktorý je nadprirodzenou čnosťou viery. Táto schopnosť poznať Boha vyplývajúca z čnosti viery bola v živote Sestry Faustíny umocnená darom charizmy. Sestra Faustína rozjímala a poznávala tajomstvo Božieho milosrdenstva začínajúc od diela stvorenia, cez dielo vykúpenia, a končiac na predurčení človeka do večnej slávy.

Poznávanie tajomstva Božieho milosrdenstva v diele stvorenia, vykúpenia a slávy prebiehalo v živote Sestry Faustíny pomocou veľmi bežných prostriedkov, ako je duchovné čítanie, každodenná meditácia, počúvanie prednášok, rozjímanie nad tajomstvami ruženca a zastaveniami krížovej cesty, účasť na duchovných cvičeniach, hlboké prežívanie sviatostí, cirkevných slávností počas liturgického roka, rozjímanie, nachádzanie dobra, ktoré Boh vložil do sveta a jej osobného života.

Systematické rozjímanie nad tajomstvom Božieho milosrdenstva zrodilo v duši Sestry Faustíny túžbu odzrkadliť túto Božiu vlastnosť vo svojom srdci a skutkoch a to si vyžadovalo neustálu prácu na sebe, postoj neprestajného obrátenia sa a smerovania ku kresťanskej dokonalosti. Takto uspôsobená duša dosahuje stav kontemplácie Boha.

Rozumové, meditačné poznávanie tajomstva Božieho milosrdenstva u Sestry Faustíny prechádzalo do úkonov kontemplácie, čiže jednoduchého nazerania, zahľadenia sa, niekedy krátkeho pohľadu na Boha, spojeného s obdivom a láskou. Kontemplácia sa v živote Sestry Faustíny neobmedzovala len na modlitbu, ale rozšírila sa na celý jej život. Poznávanie tajomstva Božieho milosrdenstva jej totiž pomohlo objaviť Boha vo svojej duši, preto ho nehľadala niekde ďaleko, nemusela ísť pred svätostánok, aby sa s ním stretla, ale prebývala s ním v hĺbke svojho bytia, kdekoľvek sa nachádzala. „Vnútro mojej duše - písala - je akoby veľkým a nádherným svetom, v ktorom prebýva Boh a ja. Okrem Boha tam nikto nemôže vstúpiť” (Den. 582).

Tomuto prebývaniu s Bohom v hĺbke svojej duše učil Sestru Faustínu sám Pán Ježiš, keď jej vysvetľoval, že vždy je tam prítomný, aj keď ho nevnímame, že iba ťažký hriech ho vyháňa z duše, keď hovoril, že najviac jej povie v hĺbke jej srdca, kde nikto nemôže prekážať jeho pôsobeniu, keď vysvetľoval, akú veľkú hodnotu má hoci len jeden úkon čistej lásky k nemu a nabádal ju, aby skrze lásku bola s ním neustále spojená, aby svoje modlitby, pôsty, umŕtvovania, práce a všetky utrpenia spájala s jeho modlitbou, pôstom, umŕtvovaním, prácou a utrpením.

Kontempláciu Boha žijúceho v duši prehlbovala Sestra Faustína stálym cvičením: spájala sa s milosrdným Kristom. Kontemplácia a vedomie Ježišovej prítomnosti v duši prehlbovalo vnímavosť Sestry Faustíny na všetky ostatné prejavy jeho prítomnosti a na jeho želania. Dokázala nájsť Boha v druhom človeku, v rôznych situáciách každodenného života, ba dokonca - ako píše - „aj v najskrytejších veciach” (Den. 148), všade nachádzala jeho dobrotu, aj v tých situáciách, ktoré je človeku ťažké prijať. Často písala o tom, že nevychádza z údivu, keď kontempluje toto tajomstvo našej viery, lebo: „všetko má svoj počiatok v Tvojom milosrdenstve a Tvojím milosrdenstvom sa končí” (Den. 1506).

 


Späť na začiatok