Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!



Duchovnosť svätej Sestry Faustíny

Postoj dôvery a milosrdenstva

„Dcéra moja, - hovoril Ježiš Sestre Faustíne - keď cez teba žiadam od ľudí úctu k môjmu milosrdenstvu, tak ty sa musíš ako prvá vyznačovať dôverou v moje milosrdenstvo. Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať, ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť.” (Den. 742)

Postoj dôvery

 

Dôvera

V hovorovom jazyku slovo: „dôverujem” znamená to isté, ako: úplne verím druhej osobe, zverujem jej svoj život, to, čo prežívam aj moju budúcnosť, viem, že sa môžem na ňu spoľahnúť, som presvedčený o jej nezištnej láske a o tom, že mi pomôže vtedy, keď to bude potrebné. Takéto chápanie dôvery je blízke biblickému chápaniu viery, spoľahnutia sa, ktoré je odpoveďou človeka na dar Boha zjavujúceho svoju milosrdnú lásku. S takýmto postojom dôvery sa stretávame aj v zápiskoch Sestry Faustíny.
Dôvera u Sestry Faustíny nie teda samostatnou čnosťou, ktorá vyplýva z nádeje alebo je s ňou totožná, ale je postojom zahŕňajúcim také teologálne a morálne čnosti, ktoré podmieňujú detské, bezhraničné odovzdanie sa Bohu: viera, nádej, láska, pokora a skrúšenosť.
Z Denníčka Sestry Faustíny vyplýva, že dôvera nie je abstraktným postojom, založeným napr. na intelektuálnej akceptácii zjavených právd alebo na pobožných pocitoch. Dôvera je veľmi konkrétny postoj, pretože má svoje neobyčajne jasné kritérium, ktorým je plnenie Božej vôle. Ak človek skutočne dôveruje Bohu, tak vie, že on hovorí pravdu, že netúži po ničom inom, len po dočasnom a večnom dobre človeka, že Božia vôľa je darom jeho milosrdenstva a preto ju plní bez ohľadu na to, či sa zhoduje s jeho citmi a logikou ľudského rozumu, alebo nie. Skúškou a kritériom dôvery je teda plnenie Božej vôle. Natoľko skutočne dôverujeme, nakoľko plníme Božiu vôľu obsiahnutú v prikázaniach, povinnostiach životného stavu či v rozoznaných vnuknutiach Ducha Svätého.
Život Sestry Faustíny ukazuje, že dôvera je základným prvkom vnútorného života, podstatou snahy o zjednotenie s Bohom. Pán Ježiš poúčal Sestru Faustínu, že dôvera je jedinou nádobou na čerpanie milostí, prameňom pokoja a šťastia, lebo sám sa bude starať o človeka, ktorý mu dôveruje, obdaruje ho svojou dôverou a dá mu všetko, o čo ho bude prosiť. „Túžim, aby mi moje stvorenia dôverovali - hovoril Sestre Faustíne - povzbudzuj duše k veľkej dôvere v moje nekonečné milosrdenstvo” (Den. 1059).

 

Postoj milosrdenstva

 

Milosrdenstvo

Poznávanie a čoraz hlbšie prenikanie do milosrdnej Božej lásky viedlo Sestru Faustínu nielen k postoju detskej dôvery voči nemu, ale zrodilo aj vrúcnu túžbu odzrkadliť túto Božiu vlastnosť vo svojom srdci a skutkoch. „Každý z Tvojich svätých - modlila sa - odráža v sebe jednu z Tvojich čností. Ja túžim odzrkadľovať Tvoje ľútostivé Srdce plné milosrdenstva, chcem ho oslavovať. Nech je Tvoje milosrdenstvo, ó, Ježišu, vtlačené do môjho srdca a duše ako pečať, a to bude mojím znamením v tomto aj budúcom živote” (Den. 1242). Práve o takéto chápanie „milosrdenstva” ide aj v duchovnosti Sestry Faustíny. Nejde teda o jednu z čností, ale o celoživotný postoj voči druhému človeku, ktorý tvorí celý rad dobrých morálnych návykov. Sestra Faustína definujúc milosrdenstvo stručne povedala, že láska je kvetom a milosrdenstvo ovocím. Milosrdenstvo u Sestry Faustíny je postojom, ktorý zahŕňa všetky vzťahy voči blížnym, má prenikať a charakterizovať každý kontakt s druhým človekom, každý skutok, myšlienku i slovo. Preto sa s pomocou milosti chcela „celá premeniť na milosrdenstvo” (Den. 163) a v modlitbe prosila o to, aby je oči, sluch, jazyk, ruky, nohy, a nadovšetko srdce bolo milosrdné.
Prameňom, vzorom a motívom ľudského milosrdenstva je Božie milosrdenstvo. Aby milosrdenstvo preukazované druhému človeku bolo účasťou na Božom milosrdenstve, musí byť preukazované v Kristovom duchu, preto Pán Ježiš hovoril Sestre Faustíne, aby jej srdce bolo príbytkom jeho milosrdenstva, a aby sa jeho milosrdenstvo cez jej srdce rozlialo na celý svet. Nejde teda o akúkoľvek prirodzenú dobročinnosť alebo rôzne motivovaný altruizmus, ale o milosrdenstvo preukazované blížnym z lásky k Ježišovi a v jeho duchu. Preto je nutné pozerať na druhého človeka očami viery - ako na bytosť stvorenú „na Boží obraz a podobu” (porov. Gn 1, 26), vykúpenú „nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista” (1 Pt 1,18), ako na Božie dieťa povolané byť dedičom nebeského kráľovstva, mať účasť na živote trojjediného Boha. V takomto pohľade a pristupovaní k druhému človeku sa cvičila Sestra Faustína a čím väčšie ťažkosti jej spôsobovalo prebývanie s niekým, tým väčšmi sa snažila vidieť v ňom Krista, ktorý ju vyzýva preukazovať milosrdenstvo.

 

 


Späť na začiatok