Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!



Cirkev

Duchovnosť svätej Sestry Faustíny

Láska k Cirkvi

„Ó, akú veľkú lásku a úctu mám voči Cirkvi” (Den. 197) - tieto slová Sestry Faustíny poukazujú na jej hlboké preniknutie do tajomstva Cirkvi, lebo láska sa rodí z obdarovania a úcta z pochopenia veľkosti daru. Cirkev, zrodená na kríži z prebodnutého Ježišovho boku, ktorej znamením je krv a voda vytekajúca zo Spasiteľovho Srdca, nazýva Sestra Faustína dielom Božieho milosrdenstva (Den. 949). Kristus v nej zanechal milosť spásy a posvätenia, ona je prameňom Božieho života pre každého kresťana.

„Ó, matka moja, Božia Cirkev, ty si skutočnou matkou, ktorá rozumie svojím deťom” (Den. 1469). Cirkev bola pre ňu prameňom milosti, ktorá obdarúva človeka dôstojnosťou Božieho dieťaťa, dáva nadprirodzený život a posväcuje (Den. 1474), ako matka vychováva svoje deti, a vedie ich k čoraz užšiemu zjednoteniu s Bohom (Den. 749). Cirkvi bolo odovzdané Božie zjavenie, skrze ktoré sa Boh dáva poznať, poúča o svojom pláne lásky, zjavuje svoju vôľu a chráni pred zblúdením. „Ako dobré dieťa, ktoré miluje matku a modlí sa za ňu - písala - (tak) každá kresťanská duša by sa mala modliť za Cirkev, ktorá je pre ňu matkou” (Den. 551). V prirodzených vzťahoch sa láska dieťaťa k matke vyjadruje poslušnosťou. U Sestry Faustíny je táto črta prekvapujúca. Vyjadrovala ju úplným priľnutím k pravdám viery, ktoré hlása Cirkev. „Ó, aké sladké je mať v hĺbke duše to, v čo nám Cirkev káže veriť” (Den. 1123) - vyznala v Denníčku. „Verím, verím a ešte raz verím v Teba, Boha v Svätej Trojici jediného a vo všetky pravdy, ktoré mi Tvoja svätá Cirkev predkladá” (Den. 1558) - čítame na inom mieste. Hlas Cirkvi Sestra Faustína uprednostňovala pred vnútorným Božím hlasom, ktorý počula: „Ó, môj Ježišu, (...) dávam prednosť hlasu Cirkvi pred hlasom, ktorým ku mne hovoríš (Den. 497). Na všetko, čo robila, chcela mať súhlas a schválenie Cirkvi. „Aj keď ma upokojoval sám Boh - vyznala v Denníčku - vždy som túžila mať potvrdenie Cirkvi” (Den. 112). Uvedomovala si, že neposlušnosť voči Cirkvi od duší, ktoré vedie Boh mimoriadnou cestou, je prejavom pôsobenia zlého ducha (Den. 939).

V Denníčku Sestry Faustíny nachádzame aj výrazy, ktoré ukazujú najhlbšiu podstatu Cirkvi a zodpovedajú pojmu tajomného Kristovho tela. Slová Sestry Faustíny: „Všetci tvoríme v Ježišovi jedno telo” (Den. 1364), svedčia o tom, že si všimla tajomstvo toho predivného zväzku a zjednotenia Krista s tými, ktorí mu uverili, a zdôrazňovala neviditeľné, nadprirodzené spojenie s Ježišom, ktorý - napriek tomu, že odišiel z tohto sveta - zostáva naďalej v živom pute s Cirkvou a spája všetkých v jedno. Sestra Faustína, ktorá sa cítila byť živým údom tajomného tela, pociťovala každé utrpenie spolubratov, prežívala bolesť nad úpadkom duší, radovala sa s radujúcimi a plakala s plačúcimi.

Vedela, aký význam má pre Cirkev morálna dokonalosť jej členov, snažila sa o osobnú svätosť a bola presvedčená, že takto bude pre Cirkev najužitočnejšia: „Snažím sa o čo najväčšiu dokonalosť, aby som bola užitočná Cirkvi” (Den. 1475). Sestra Faustína si bola vedomá, že jej svätosť sa odráža v celej Cirkvi, že každý jej úkon čnosti, aj keď si ho nikto nepovšimne, má veľkú moc a je dobrým ovocím, ktorým sa sýtia druhé duše. Sestra Faustína objavila aj to, že konkrétnou formou svätosti je láska, vyjadrená v obete, a žila podľa evanjeliovej pravdy, vedomá si toho, že umieranie sebe je prameňom života a duchovného rastu. „Viem, - písala - že pšeničné zrnko, aby mohlo byť pokrmom, musí byť zničené a rozdrvené kameňmi. Tak i ja, aby som mohla byť užitočná Cirkvi a dušiam, musím byť zničená, hoci navonok nikto nezbadá moju obetu” (Den. 641).

 


Späť na začiatok