Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!




O slávnosti Všetkých svätých a sv. Sestre Faustíne v Rádiu LV nedeľu 1. novembra (približne o 7:30) hod. v rámci relácie
Ranné spojenie budete môcť nájsť odpoveď na otázku, akú cestu do neba nám ponúka sv. Sestra Faustína.
V relácii zaznejú aj citáty z jej Denníčka a Listov, ako aj výnimočné prísľuby Pána Ježiša pre všetkých, ktorí si uctievajú jeho milosrdenstvo.
Kalendár o Božom Milosrdenstve 2010Pre ctiteľov Božieho Milosrdenstva a všetkých, ktorých chcú stále viac poznávať milosrdného Krista pripravila naša kongregácia spolu s Vydavateľstvom Don Bosco nový stolový Kalendár o Božom Milosrdenstve na rok 2010.

Kalendár obsahuje citáty z Denníčka sv. Sestry Faustíny na každý týždeň ako aj fotografie z apoštolátu Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva.

Kalendár si môžete objednať prostredníctvom internetu na stránke http://www.donbosco.sk
prípadne na tel. čísle: 02/502 31 398, alebo zakúpiť vo všetkých predajniach s náboženskou literatúrou na Slovensku.
Sviatok sv. Sestry Faustíny v Nižnom HrušoveSviatok sv. Sestry Faustíny bol mimoriadnym spôsobom prežívaný aj v Nižnom Hrušove, vo farskom kostole Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, kde je uctievaný obraz Milosrdného Ježiša a relikvia sv. Sestry Faustíny. V nedeľu 4. októbra na pozvanie vdp. farára Stanislava Ferčáka do farnosti zavítal vdp. farár Alan Tomáš, ktorý slúžil slávnostnú Eucharistiu, ktorá sa niesla v duchu 71. výročia odchodu do domu Otca sv. Faustíny Kowalskej. V kázni ďakoval milosrdnému Bohu za dar jej života a poslania, ktoré je dnes útechou pre mnohých ľudí, zakúšajúcich mnohoraké utrpenie, bolesť, smútok z vlastných pádov a osamotenosť. Zdôraznil, akým veľkým darom Krista je aj dar kňazstva, lebo vďaka kňazom môžeme zakúsiť milosrdného odpustenie Boha, jeho blízkosť a stále otvorenú náruč. V závere homílie vyzdvihol aj dôležitosť poznania Boha, jeho lásky a milosrdenstva, pretože práve to nám umožňuje obracať sa na neho, byť mu verným v tejto neľahkej dobe konzumizmu a voľného spôsobu života a svedčiť o ňom všetkým, s ktorými sa denne stretávame.

V závere slávnostnej Eucharistie zbor Misericordia zaspieval zhudobnené Litánie k sv. Faustíne počas ktorých si veriaci z blízkeho i ďalekého okolia mohli uctiť relikviu Svätej a prosiť ju o zvláštnu pomoc a príhovor u Boha, bohatého na milosrdenstvo.

Program pokračoval poobede modlitbou v Hodine Milosrdenstva o 15:00 hod. spojenej s adoráciou, počas ktorej vdp. farár Stanislav Ferčák spolu s rehoľnými sestrami a prítomnými veriacimi ďakoval Bohu za dar poslania sv. Sestry Faustíny. V závere adorácie sme sa všetci spoločne modlili slovami Korunky Božieho milosrdenstva, ktorú sám Kristus nadiktoval svojej sekretárke a apoštolke. Celá slávnosť zanechala v srdciach účastníkov hlboké dojmy, ktoré sa odrážali na ich tvárach plných pokoja a nádeje, ktoré nám Kristus je vždy ochotný ponúknuť, ak o ne s pokorou prosíme – a možno práve na príhovor sv. Sestry Faustíny.
Izba kde zomrela Sv.FaustínaV nedeľu 4. októbra 2009 v čase od 8:00 - 8:30 hod. z príležitosti liturgickej spomienky na sv. Sestru Faustínu Kowalskú si poslucháči Rádia Lumen budú môcť vypočuť program venovaný tejto - známej na celom svete - Apoštolke Božieho Milosrdenstva. V programe bude zverejnené aj svedectvo a pútavé citáty z jej Denníčka.

Na fotografii - izba v Krakove, v ktorej Svätá zomrela. Dnes je to miesto modlitby jej rehoľných spolusestier.
5. október – liturgická spomienka na sv. Sestru FaustínuKaždý z nás určite pamätá na dátum narodenia alebo menín osôb, ktoré sú nám veľmi blízke, a ktoré máme úprimne radi. Dátum 5. október patrí k tým, na ktorý by nemal zabudnúť žiaden ctiteľ a apoštol Božieho Milosrdenstva. Áno, máme na mysli Tú, ktorá hlboko prežívala tajomstvo milosrdenstva nebeského Otca a ktorá sa stala jeho vernou šíriteľkou a propagátorkou – sv. Sestru Faustínu. V pondelok 5. októbra 2009 totiž uplynie 71. rokov od okamihu, keď si ju Pán povolal k sebe.

Kongregácia v Slovenskej Republike


Kláštor v Bratislave

Dejiny


Klastor_Bratislava_2009_2.jpg
„Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu, túžim udeliť nepochopiteľné milosti.” (Den. 687)

Začiatkom apríla 2008 sestry z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva prijali návrh vtedajšieho pána farára Miloša Kohútka a po dohode s bratislavským arcibiskupom Mons. Stanislavom Zvolenským dňa 18. apríla prišli do Bratislavy – Rače. Druhý kláštor tejto kongregácie na Slovensku slávnostne posvätil bratislavský generálny vikár Mons. Ján Formánek 7. októbra 2008. Bratislavskú komunitu tvoria: sr. predstavená sr. M. Martina Dudek a sr. M. Debora Žmijáková. Tento dom kongregácie je formačným domom, v ktorom kandidátky zo Slovenska a Čiech prežívajú prvý rok formácie, tzv. postulát.

 

Apoštolát

Komunita_Bratislava

„Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé – skutkom, po druhé – slovom, po tretie – modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je nepochybným dôkazom lásky ku mne.“ (Den. 742)

Kým kláštor v Nižnom Hrušove je centrom šírenia úcty k Božiemu Milosrdenstvu na Slovensku, kláštor v Bratislave – Rači je miestom základnej formácie dievčat zaujímajúcich sa o život v Kongregácii Matky Božieho Milosrdenstva. V tomto kláštore sa organizujú aj 3- dňové duchovné cvičenia pre dievčatá, ktoré hľadajú svoje životné povolanie, ako aj týždenné pobyty zvané „Príď a uvidíš“ pre kandidátky do našej kongregácie.

Božie milosrdenstvo pre svet vyprosujú sestry predovšetkým modlitbou a každodennou adoráciou. Spolu s veriacimi sa každý piatok o 15-tej hodine modlievajú v Hodine Milosrdenstva, katechizujú a pripravujú deti k prvému svätému prijímaniu.

Kongregácia v Slovenskej Republike


Kláštor v Košiciach

Dejiny


Kláštor v Košiciach
„Odovzdajte budúcim generáciám posolstvo o Božom milosrdenstve, ktorému sa zapáčilo toto miesto, a na ktorom sa zjavilo svetu. Na konci dvadsiateho storočia je zrejmé, že svet potrebuje toto posolstvo väčšmi než kedykoľvek predtým. Zaneste ho novému storočiu ako kvas nádeje a záruku spásy.” Ján Pavol II., Krakov-Blonia, 15. júna 1999

Koncom augusta 2011 prišli sestry Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva do metropoly východného Slovenska – Košíc, kde kongregácia otvorila svoj tretí kláštor na Slovensku. Na sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra kláštor a kaplnku požehnal Mons. Stanislav Stolárik, košický pomocný biskup. Novú komunitu tvoria: sestra predstavená M. Benediktína Fečová, sr. M. Ľubomíra Machová a sr. M. Inga Kvassayová.

Apoštolát


 
„Prosím vás bratia a sestry, zaneste milosrdenstvo každému, kto ho potrebuje. Buďte apoštolmi Božieho milosrdenstva. Buďte nimi teraz i v novom tisícročí. Nech vám Boh žehná.“ Ján Pavol II., Krakov-Blonia, 15. júna 1999

Sestry sa venujú intenzívnemu hlásaniu posolstva o Božom milosrdenstve vo farnostiach, v spolupráci s kňazmi vedú duchovné cvičenia, zvlášť pre členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum, pokračujú v prebiehajúcej (už vyše 5 rokov) formácii apoštolov Božieho milosrdenstva vo formačných skupinách v Košiciach na KVP, Prešove a Sabinove a slúžia blížnym skutkami praktickej lásky.
Tento kláštor je určený pre predformačnú etapu, tzv. ašpirantúru. Dievčatá, ktoré prejavujú záujem o vstup do našej kongregácie, ale ešte nie sú plnoleté alebo končia štúdium, môžu ako kandidátky bývať v našom rehoľnom dome.

Kongregácia v Slovenskej Republike


Kláštor v Nižnom Hrušove

Dejiny


Klastor_Hrusov_2009_2.jpg

„Túžim, aby celý svet poznal moje milosrdenstvo.“ (Den. 687)

V obci Nižný Hrušov neďaleko Vranova nad Topľou sa veriaci niekoľko rokov modlili za to, aby do ich farnosti prišli rehoľné sestry. Ich prosby boli vyslyšané. V septembri 2005 na návrh pána farára Stanislava Ferčáka a po dohode s košickým arcibiskupom, generálna predstavená kongregácie, matka Mária Gracjana Szewc zriadila prvý kláštor kongregácie. Kláštor slávnostne posvätil arcibiskup Mons. Alojz Tkáč 15. septembra 2005.  Od septembra 2011 sú členkami komunity: sr. predstavená M. Faustyna Olszewska, sr. M. Tymotea Čandová a sr. Jana Mária Krnáčová.
Hlavným poslaním našej kongregácie je šíriť úctu k Božiemu Milosrdenstvu, vyprosovať a preukazovať milosrdenstvo.


Apoštolát

Komunita Hrusov

„Dcéra moja, keď cez teba žiadam od ľudí úctu k môjmu milosrdenstvu, tak ty sa musíš ako prvá vyznačovať dôverou v moje milosrdenstvo. Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť.“ (Den. 742)

Kláštor v Nižnom Hrušove, v ktorom žijú spolusestry svätej Sestry Faustíny, sa stal centrom šírenia úcty k Božiemu Milosrdenstvu na Slovensku. Túto úlohu sestry realizujú rozličným spôsobom. Vo farskom kostole, ktorý susedí s kláštorom, bola v bočnom oltári umiestnená kopia milostivého obrazu Milosrdného Ježiša, ktorý je umiestnený v kaplnke našej kongregácie v Sanktuáriu Božieho Milosrdenstva v Krakove-Lagievnikách v Poľsku. Pomocou duchovných obnov, obrazu Milosrdného Ježiša a relikvií sv. Sestry Faustíny, ktoré sú uložené v kostole, sa snažia zaštepiť v ľuďoch a rozvinúť úctu k Božiemu Milosrdenstvu.V kostole sa spolu s veriacimi modlievajú v Hodine Milosrdenstva každý piatok a nedeľu o 15.00 hod. Okrem toho v januári 2006 otvorili aj formačné stretnutia pre záujemcov, dobrovoľníkov a členov Združenia apoštolov Božieho Milosrdenstva Faustínum. Konkrétnu činorodú lásku sa podľa Ježišovho vzoru snažia preukazovať navštevovaním chorých a osamelých v obci, ktorým prinášajú sväté prijímanie. Učia náboženstvo a mávajú pravidelné stretnutia s mládežou. Vo farnosti vznikli dva spevácke zbory.Šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu sa však venujú nielen v Nižnom Hrušove aj i po celom Slovensku. Pripravujú duchovné obnovy, prednášky a duchovné cvičenia vo farnostiach, v školách, univerzitných pastoračných centrách, v nemocniciach či ústavoch. Každý deň spoločnými modlitbami a adoráciou pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou v kláštornej kaplnke vyprosujú Božie milosrdenstvo pre svet.

 

Pápeži o svätej Sestre Faustíne

- Ján Pavol II.
- Benedikt XVI.

Ján Pavol II.:

 

Ján Pavol II
„Pozdravujem ťa, Sestra Faustína. Odo dneška ťa bude Cirkev nazývať blahoslavenou... Faustína, aká podivuhodná bola tvoja cesta! Kto by si pomyslel, že práve teba – chudobnú dcéru mazovieckého poľského ľudu – si vyberie Kristus, aby si svetu pripomenula pravdu o veľkom Božom tajomstve milosrdenstva. Toto tajomstvo sa stalo prorockým volaním vo svete, v Európe. Veď tvoje posolstvo o Božom Milosrdenstve sa narodilo akoby deň pred strašnou katastrofou 2. svetovej vojny. Určite by si bola prekvapená, keby si na zemi mohla zakúsiť, čo tvoje posolstvo znamenalo pre trpiacich v tej strašnej dobe pohŕdania, a ako sa rozšírilo po celom svete. Hlboko veríme, že dnes už v Bohu vidíš plody svojho posolstva na zemi. Dnes pri samom Prameni zakúšaš, kto je tvoj Kristus: dives in misericordia. „Cítim dobre,” napísala Sestra Faustína vo svojom Denníčku, „že moje poslanie sa neskončí so smrťou, ale sa začne.” A tak sa aj stalo. Posolstvo Sestry Faustíny trvá a prináša udivujúce plody. Akým podivuhodným spôsobom si jej úcta k Milosrdnému Ježišovi razí vo svete cestu a získava si toľko ľudských sŕdc! Je to rozhodne znamenie čias - znamenie nášho 20. storočia. Bilancia tohto končiaceho sa tisícročia, okrem výsledkov, ktoré mnohokrát prevýšili predchádzajúce epochy, obsahuje aj hlboký strach z budúcnosti. Kde teda, ak nie v Božom Milosrdenstve, nájde svet záchranu a svetlo nádeje?”
Rím, 18. apríla 1993 - blahorečenie Sestry Faustíny

 

„Odovzdajte budúcim generáciám posolstvo o Božom Milosrdenstve, ktorému sa zapáčilo toto miesto, a na ktorom sa zjavilo svetu. Na konci dvadsiateho storočia je zrejmé, že svet potrebuje toto posolstvo väčšmi než kedykoľvek predtým. Zaneste ho novému storočiu ako kvas nádeje a záruku spásy.”
Krakov – Blonia, 15. júna 1999

„Obraciam svoj zrak na Sanktuárium v Lagievnikách a ďakujem Bohu, že si vyvolil krakovskú Cirkev za mimoriadneho svedka svojho milosrdenstva. Prosím vás, bratia a sestry, zaneste milosrdenstvo každému, kto ho potrebuje. Buďte apoštolmi Božieho Milosrdenstva. Buďte nimi teraz i v novom tisícročí. Nech vám Boh žehná.“
Krakov – Blonia, 15. júna 1999

„Dnes zakúšam naozaj veľkú radosť, že celej Cirkvi môžem ukázať život a svedectvo Sestry Faustíny Kowalskej ako Boží dar pre dnešnú dobu. Božia prozreteľnosť zariadila, že život tejto pokornej dcéry poľskej zeme bol úzko spojený s dejinami 20. storočia, ktoré sa nedávno skončilo. Kristus jej zveril svoje posolstvo milosrdenstva v rokoch medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Kto si pamätá na udalosti tých rokov, kto bol ich svedkom, zúčastnil sa ich a zakúsil strašné utrpenie spôsobené miliónom ľudí, vie veľmi dobre, ako veľmi sme toto posolstvo potrebovali.
Ježiš povedal Sestre Faustíne: Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa s dôverou neobráti na moje milosrdenstvo (Den. 300). Práve poľská rehoľná sestra sa pričinila o to, že toto posolstvo bude navždy úzko spojené s 20. storočím, ktoré uzatvára druhé tisícročie a je mostom k tretiemu. Nie je to nové posolstvo, ale môžeme ho považovať za dar mimoriadneho osvietenia, ktoré nám umožňuje lepšie prežívať evanjelium Veľkej noci a niesť ho ako lúč svetla našim súčasníkom. Čo nám prinesú nastávajúce roky? Aká bude budúcnosť človeka na zemi? Nie je nám dané vedieť to. Je však isté, že napriek ďalším úspechom nebudú, žiaľ, chýbať ani bolestné skúšky. Ale svetlo Božieho Milosrdenstva, ktoré Boh chcel nanovo zveriť svetu skrze charizmu Sestry Faustíny, bude osvetľovať ľudské cesty v treťom tisícročí.“
Rím, 30. apríla 2000 - svätorečenie Sestry Faustíny

„Svätorečenie Sestry Faustíny je mimoriadne presvedčivé. Týmto svätorečením chcem dnes odovzdať posolstvo milosrdenstva novému tisícročiu. Odovzdávam ho všetkým ľuďom, aby sa učili poznávať skutočnú tvár Boha i skutočnú tvár človeka.”
Rím, 30. apríla 2000

„Ako veľmi potrebuje dnešný svet Božie milosrdenstvo! Zo všetkých kontinentov sa z hlbín ľudského utrpenie vznáša volanie o milosrdenstvo. Tam, kde vládne nenávisť a túžba po pomste, kde vojna prináša bolesť a smrť nevinným, tam je potrebná milosť Božieho milosrdenstva, ktorá utišuje ľudskú myseľ i srdce a prináša pokoj. Tam, kde chýba úcta k životu a ľudskej dôstojnosti, tam je potrebná milosrdná Božia láska, lebo v jej svetle vidíme neobyčajnú hodnotu každej ľudskej bytosti. Svet potrebuje milosrdenstvo, aby vo svetle pravdy skoncoval s nespravodlivosťou. Preto v tomto sanktuáriu chcem dnes slávnostne zasvätiť svet Božiemu Milosrdenstvu. Konám tak s vrúcnou túžbou, aby sa posolstvo o milosrdnej Božej láske, ktoré tu bolo ohlásené prostredníctvom Sestry Faustíny, dostalo ku všetkým obyvateľom zeme a naplnilo ich srdcia nádejou. Nech sa toto posolstvo šíri z tohto miesta do celej našej milovanej vlasti i do celého sveta. Nech sa spĺňa záväzné prisľúbenie Pána Ježiša, že odtiaľ má vyjsť iskra, ktorá pripraví svet na jeho posledný príchod (porov. Den. 1732). Treba roznecovať túto iskru Božej milosti. Treba odovzdávať svetu oheň milosrdenstva. V Božom milosrdenstve nájde svet pokoj a človek šťastie! Túto úlohu zverujem vám, drahí bratia a sestry, Cirkvi v Krakove, v Poľsku a všetkým ctiteľom Božieho Milosrdenstva, ktorí sem budú prichádzať z Poľska i z celého sveta. Buďte svedkami Milosrdenstva!”
Krakov, 17. augusta 2002

„Cirkev sa od svojho vzniku hlási k tajomstvu kríža a zmŕtvychvstania, učí o Božom milosrdenstve, ktoré je zárukou nádeje a prameňom spásy človeka. Avšak dnes je vyzvaná na to, aby hlásala svetu toto posolstvo. Nemôže túto úlohu zanechať, keďže ju na to vyzýva sám Boh svedectvom sv. Sestry Faustíny. Vybral si na to našu dobu. Možno preto, že dvadsiate storočie sa napriek očividným úspechom v mnohých oblastiach zvlášť vyznačovalo tajomstvom neprávosti. S dedičstvom dobra, ale aj zla sme vstúpili do nového tisícročia. Pred ľudstvom sa otvárajú nové perspektívy rozvoja a zároveň nové nebezpečenstvá. Človek často žije tak, akoby Boha nebolo. Privlastňuje si Stvoriteľovo právo zasahovať do tajomstva ľudského života. Snaží sa rozhodovať o jeho bytí, genetickými manipuláciami vymedzovať jeho podobu a nakoniec určovať hranicu smrti. Odmietaním Božích zákonov a morálnych zásad sa otvorene stavia proti rodine. Rôznymi spôsobmi sa snaží udusiť Boží hlas v ľudských srdciach; samého Boha chce urobiť veľkým neprítomným v kultúre a spoločenskom vedomí národov. Tajomstvo neprávosti sa ustavične dostáva do sveta, v ktorom žijeme. Človek zakúša toto tajomstvo a prežíva strach z budúcnosti, strach pred prázdnotou, pred utrpením a zničením. Možno práve preto, svedectvom skromnej rehoľnej sestry z Lagievník, Kristus vstupuje do našich čias, aby jednoznačne poukázal na prameň uspokojenie a nádeje, ktorý je vo večnom milosrdenstve Boha. Je veľmi potrebné, aby jeho posolstvo o milosrdnej láske zaznelo novou silou. Svet potrebuje túto lásku. Prišiel čas, aby sa Kristovo posolstvo dostalo ku všetkým. Predovšetkým k tým, ktorí svoje človečenstvo a dôstojnosť strácajú v mystérium iniquitatis. Prišiel čas, aby posolstvo o Božom Milosrdenstve vzbudilo v ľudských srdciach nádej a stalo sa počiatkom novej civilizácie – civilizácie lásky. Cirkev chce neúnavne a zanietene hlásať toto posolstvo slovom, ale aj horlivým praktizovaním milosrdenstva.”
Krakov, 18. augusta 2002

„Ak spomínam Sestru Faustínu a kult milosrdného Krista, ktorý rozšírila, robím to preto, lebo aj ona patrí do našich čias. Žila v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia a zomrela pred druhou svetovou vojnou. Práve v tom čase jej bolo zjavené tajomstvo Božieho milosrdenstva a to, čo prežila, zaznamenala vo svojom Denníčku. Tým, ktorí prešli skúškami druhej svetovej vojny, sa slová napísané v Denníčku svätej Faustíny javia ako zvláštne evanjelium Božieho milosrdenstva v perspektíve dvadsiateho storočia. Ľudia tohto storočia posolstvu porozumeli. Pochopili ho v dramatickej kumulácii zla, ktoré priniesla druhá svetová vojna a ukrutnosti totalitných systémov. Akoby Kristus chcel zjaviť, že mierou vymedzenou zlu, je v konečnom dôsledku Božie milosrdenstvo. V Božom milosrdenstve je, samozrejme, obsiahnutá aj spravodlivosť, no nie je konečným slovom Božieho plánu v dejinách sveta, obzvlášť v dejinách človeka. Boh vždy dokáže vyťažiť zo zla dobro, Boh chce, aby všetci boli spasení a dospeli k poznaniu pravdy (porov. 1 Tim 2, 4) – Boh je láska (porov. 1 Jn 4, 8). Ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus, ako sa zjavil Sestre Faustíne, je zvláštnym zjavením tejto pravdy (...). Akoby Kristus chcel prostredníctvom nej (Sestry Faustíny) povedať: Zlo definitívne nezvíťazí!”
Pamäť a identita, s. 59-60

Benedikt XVI.:

 

Benedikt XVI.
„Tajomstvo milosrdnej lásky Boha bolo v centre pontifikátu môjho ctihodného predchodcu. Uznal on duchovnú skúsenosť skromnej rehoľnice sv. Faustíny Kowalskej. Slová, ktoré povedal pri posvätení nového Sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakove v roku 2002, boli syntézou jeho náuky. Povedal vtedy, že úcta k Božiemu Milosrdenstvu nie je nejakou druhoradou pobožnosťou, ale integrálnou súčasťou viery a modlitby kresťana.”
Rím, 23. apríla 2006

 

„Navštívil som aj Sanktuárium Božieho Milosrdenstva v Lagievnikách, kde som zdôraznil, že len Božie milosrdenstvo osvetľuje tajomstvo človeka. V kláštore pri sanktuáriu, v ktorom som kontemploval rany zmŕtvychvstalého Krista, Sestra Faustína Kowalská dostala posolstvo dôvery pre ľudstvo, posolstvo o Božom Milosrdenstve, ktorého interpretátorom sa stal Ján Pavol II. Toto posolstvo je skutočne hlavným posolstvom pre naše časy: Milosrdenstvo ako Božia moc, ako Božia miera vymedzená zlu celého sveta.”
Rím, 11. júna 2006

 

Životopisné údaje svätej sestry Márie Faustíny Heleny Kowalskej

sestra Faustína
sestra Faustína
sestra Faustína

25.VIII.1905: Narodila sa v dedinke Glogowiec
27.VIII.1905: Krst vo farnosti sv. Kazimíra vo Swinicach Warckich
1914: Prvé sv. prijímanie.
IX.1917: Začína chodiť do základnej školy.
1921: Pracuje u známych – Bryszewských v Aleksandrowe Lodzkom.
1922: Vracia sa do rodného domu a oznamuje rodičom svoj úmysel vstúpiť do kláštora – nesúhlas rodičov.
1922 jeseň: Cestuje za prácou do Lodže. Viac ako rok pracuje v obchode Marcjanny Sadowskej na ul. Abramowského 29 (2.II.1923 – 1.VII.1924).
VII.1924: Cestuje do Varšavy s úmyslom vstúpiť do kláštora. Predstavená Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva m. Michaela Moraczewská jej prisľúbi prijatie do kláštora, ale predtým jej doporučuje pracovať, aby si pripravila skromnú výbavu.
1.VIII.1925: Vstupuje do Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva vo Varšave na ul. Žytniej 3/9.
23.I.1926: Cesta do domu noviciátu v Krakove, kde absolvuje dvojročný noviciát.
30.IV.1926: Obliečka, dostáva habit a rehoľné meno – sestra Mária Faustína.
30.IV.1928: Skladá prvé rehoľné sľuby: čistoty, chudoby a poslušnosti.
31.X.1928: Cesta do rehoľného domu vo Varšave. Pracuje v kuchyni.
21.II. – 11.VI.1929: Pobyt vo Vilniuse (zastupuje sestru, ktorá je na tretej probácii).
VI.1929: Je pridelená do práce v novopostavenom dome kongregácie na ul. Hetmanskej vo Varšave.
7.VII.1929: Cesta do Kiekrza pri Poznani (zastupuje v kuchyni chorú sestru).
X.1929: Je vo varšavskom dome kongregácie na Žitnej ulici.
V. – VI.1930: Prichádza do domu kongregácie v Plocku. Pracuje najprv v pekárni, potom v kuchyni a nakoniec v obchode s pečivom.
22.II.1931: Videnie Pána Ježiša, ktorý jej káže namaľovať obraz podľa vzoru, ktorý vidí.
XI.1932: Príchod do Varšavy na päťmesačnú tretiu probáciu, pred zložením večných sľubov. V tom istom mesiaci si koná exercície vo Walendowepred začiatkom probácie. Spovedník potvrdzuje nadprirodzený pôvod jej videní.
1.V.1933: Skladá večné rehoľné sľuby.
25.V.1933: Cesta do Vilniusu. Práca v záhrade.
2.I.1934: Prvýkrát ide k maliarovi E. Kazimirowskému, ktorý má maľovať obraz Božieho Milosrdenstva.
29.III.1934: Obetuje sa za hriešnikov a zvlášť za tie duše, ktoré stratili dôveru v Božie milosrdenstvo.
V.1935: Pán Ježiš žiada založiť novú kongregáciu.
13. – 14.IX.1935: Modlitba Korunky k Božiemu Milosrdenstvu.
21.III.1936: Opúšťa Vilnius a cestuje do Varšavy.
IV.1936: Je preložená do domu v obci Derdy (2 km od Walendowa).
11.V.1936: Cesta z Derd natrvalo do Krakova.
9.XII.1936 – 27.III.1937: Liečenie v nemocnici na Pradniku.
29.VII. – 10.VIII.1937: Pobyt v Rabke.
X.1937: Hodina Milosrdenstva.
21.IV.1938: Zhoršenie zdravotného stavu a opätovný pobyt v nemocnici na Pradniku.
17.IX.1938: Návrat z nemocnice do kláštora.
5.X.1938 – o 22.45 hod.: Sestra Mária Faustína Kowalská zomiera.
7.X.1938: Pohreb.
21.X.1965: V krakovskej arcidiecéze začiatok informačného procesu vo veci beatifikácie Sestry Faustíny.
25.XI.1966: Prenesenie telesných pozostatkov Sestry Faustíny z kláštorného cintorína do kaplnky sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikách.
20.IX.1967: Ukončenie diecézneho informačného procesu slávnostným zasadaním, ktoré viedol kardinál Karol Wojtyla.
18.IV.1993: Beatifikácia Sestry Faustíny v Ríme.
30.IV.2000: Svätý otec Ján Pavol II. vyhlásil Sestru Faustínu za svätú v Ríme na Námestí sv. Petra. Ustanovenie Sviatku Božieho Milosrdenstva v celej Cirkvi.



Späť na začiatok